Skontrolovaná, vycikaná, pripútaná. Zatiaľ čo všetci okolo mňa v mobiloch horúčkovito hľadajú letový režim a vyberajú z jedálneho lístka tú najlepšiu bagetu, ja mini okienkom naposledy hľadím na Nórsko a premýšľam, s akým pocitom odchádzam. Táto otázka vo mne hlodá už niekoľko dní a teraz, keď už je naozaj čas odísť, si zmierene priznávam, že Nórsko pre mňa nie je zážitkom, ktorý by som dokázala obsiahnuť stručne.
Nórsko je útulným útočiskom a adrenalínovou divočinou zároveň. Je miestom, kde vám zľava prší ľadová voda za golier a sprava vám pohostinný Nór pohotovo podáva hrnček čaju na zahriatie. Je to panenská príroda, do ktorej prišiel človek, urobil z nej raj na svoj obraz a dokázal ju pri tom nezničiť.
Sú cestovatelia, ktorí o Nórsku snívajú roky, no ešte neprišiel ich čas. Sú cestovatelia, ktorí nemajú žiadny konkrétny cieľ a poľahky sa nechajú zlákať akýmkoľvek fotogenickým dobrodružstvom. A potom sú ľudia, ktorí kufor zo šatníka vytiahnu len príležitostne a radi nasávajú atmosféru diaľok z príbehov.
Ak už ste kýmkoľvek, poďte so mnou. Už viem, kde je najbližší únikový východ a ako si nasadiť kyslíkovú masku. Lietadlo vzlieta. Najlepšia chvíľa obhliadnuť sa za Nórskom.
ITINERÁR:
Stavanger – Lysebotn – Flørli – Tau – Stavanger
Naša cesta začala na letisku v Budapešti, odkiaľ sme leteli do metropoly južného Nórska, Stavangeru. Stavanger je štvrtým najväčším mestom Nórska, bránou k fjordom, malebnou ukážkou nadčasovej škandinávskej architektúry a ak vám vyjde počasie, tak pokojne aj skvelou plážovou destináciou. Zamilovala som si jeho pokojnú atmosféru, svieže farby a všade prítomné labute.
Počas návštevy Stavangeru určite nevynechajte fotogenickú ulicu Øvre Strandgate s domčekmi z 18. storočia.
My sme sa pre Stavanger rozhodli najmä kvôli jeho veľkému prístavu plnému lodí, ktoré vás zoberú prakticky kamkoľvek. Na ktorýkoľvek z okolitých ostrovov, do útrob fjordov, aj do ďalekého Bergenu. Keďže sme si vo dvojici v drahom Nórsku nechceli požičiavať auto, dobré lodné spojenie bolo pre nás kľúčové. Pokojne však môžete mať oboje – výlety loďou aj slobodu, ktorú prináša auto. Stačí mu kúpiť lodný lístok. Lode sú tu vo všeobecnosti bežným a prekvapivo lacným spôsobom dopravy. Len pre porovnanie: 1 jazda MHD v Stavangeri vás vyjde cca na 3,50 eur. 150-kilometrová plavba loďou necelých 15 eur.
Po pár dňoch odpočinku a gastronomických zážitkov v Stavangeri sme sa teda z prístavu vydali na cestu do útrob Lysefjordu, ktorý je najnavštevovanejším fjordom v tomto regióne. Už samotná plavba fjordom je nezabudnuteľným zážitkom.
Našou prvou zastávkou bola jeho kolíska, ústie, úpätie... ako také miesto nazvať? Skrátka a dobre, po vyše dvoch hodinách ochkania, fotenia a občas aj slzičiek dojatia sme dorazili do dedinky Lysebotn. Z obrázkov na internete sme nadobudli dojem, že Lysebotn je takmer absolútnou divočinou. Dve turistické chaty, morský príboj, šum vodopádov a škriekanie čajok.
Nuž... ak do Lysebotn prídete s triezvejšími očakávaniami, určite nebudete sklamaní. Ja som sa v prvom momente rozplakala, v druhom išla sťažovať na recepciu, v treťom poslala Lukáša, aby sa išiel sťažovať na recepciu miesto mňa, a potom som sa upokojila a naučila sa prehliadať mestečko unimobuniek pre partiu 70 robotníkov, ich vozový park plný dodávok a vysokozdvižných vozíkov a pestré zátišia tvorené mozaikou pohodených elektrických káblov, starých pneumatík a sudov s niečím horľavým obklopujúce našu vysnívanú, drahú horskú chatku.
Dala som si párkrát hlboký nádych-výdych a zamilovala sa do tohto miesta.
Z Lysebotn vedie viacero turistických trás. Môžete však aj ležať na pláži, ďaleko od robotníkov, v mieste, kde sa do mora vlieva bezmenná horská rieka, a snažiť sa pochopiť, že toto božské miesto sa nachádza na rovnakej planéte ako Petržalka.
Väčšina turistov mieri do Lysebotn najmä kvôli ikonickému výstupu na Kjeragbolten. Je to naozaj kúzelný zážitok a tá najlepšia možná ochutnávka nórskej prírody pre priemerne dobrodružného turistu.
Len sa nesmiete nechať znechutiť bizarnými maniermi výletníkov, ktorí to so svojím účtom na instagrame myslia skutočne vážne a čakajú minimálne hodinu v rade na to, aby sa mohli vyfotiť na ikonickej skale zakliesnenej nad kilometrovou priepasťou, z ktorej sa dá ľahko spadnúť. Najmä keď na nej poskakujete, robíte kliky, trénujete jógové ásany alebo naháňate psa.
V Lysebotn sme strávili tri noci. Mali sme v pláne podrobne preskúmať celé okolie, žiaľ, severské počasie nás prinútilo dopriať si tu aj výdatný dovolenkový odpočinok. Posledný deň sme sa preto po rýchlych raňajkách trajektom presunuli do Flørli.
S trochou fantázie možno Flørli nazvať osadou. Pragmaticky je to skrátka 6 domov na kopci plus stará priemyselná hala. Ešte pred 15-20 rokmi vo Flørli fungovala dôležitá vodná elektráreň a okolité domy slúžili zamestnancom a ich rodinám. V roku 1999 vybudovali progresívni Nórovia novú, výkonnejšiu elektráreň vo vnútri hory (akože úplne vážne) a Flørli prestalo plniť svoj účel. Dnes tam nájdete múzeum vodnej elektrárne, romantické ubytovanie v historických domčekoch s výhľadom na fjord, kade s horúcou vodou s výhľadom na fjord a veľmi dobrú reštauráciu s poctivým domácim jedlom a výhľadom na fjord.
Dôvodom, prečo turisti do Flørli merajú cestu, sú však najmä ich špeciálne schody. Flørli stairs vedúce popri starej zvodnici vody do elektrárne majú 4444 stupienkov a sú najdlhšími drevenými schodmi sveta. Vystúpať po nich zvládne každý, ale bezpochyby si pri tom zanadáva aj zdatný športovec.
Odmenou za tento heroický výkon sú krásne výhľady, kamarátske ovečky a nádherná cesta nadol lemovaná ohromnými lánmi čučoriedok a brusníc, nádhernými solitérnymi borovicami a počtom schodov 0.
Do Flørli nevedie žiadna cesta a okrem rybej polievky, epochálnej varenej tresky s mrkvovým pyré a všadeprítomného výhľadu tu nenájdete vôbec nič. Ani funkčné elektrické zásuvky či signál. Vďaka tomu sme si tu užili noc doslova pánu Bohu za chrbtom.
Našou ďalšou zastávkou bolo mestečko Tau, ktoré v nás zanechalo rozporuplné pocity. Keby bolo teplo a slnečno, zrejme by sme boli neznesiteľne nadšení a sedeli by sme tam na brehu mora až doteraz. Keďže však väčšinu času lialo ako z krhly, mali sme pocit, že tu nie je čo robiť.
V posledný deň sa však počasie umúdrilo a my sme mohli vyraziť na ikonický Preikestolen. Keďže samotná túra nie je extrémne náročná a trvá len zhruba 5 hodín, je nepríjemne obsypaná turistami, a to turistami všemožného razenia. (Ponížene priznávame, boli sme tam v nedeľu.) Stretnete tu Indov v oblekových košeliach, Aziatky v letných kvetovaných šatách, o ktoré sa pri každom kroku potkýnajú (17 °C), rodičov s plačúcimi deťmi do 3 rokov bez nosiča a najmä obludne veľa serióznych instagramerov. A tak sme prvých 20 minút po našom príchode na vrchol venovali sústredenému monitoringu slečien, ktoré si na Preikestolen okrem jabĺčka a proteínovej tyčinky priniesli aj hrebeň, zrkadielko a omámeného fotografa, ktorý pod tlakom ilúzie večnej lásky ochotne fotil 40 snímok na každom metri štvorcovom, nechal po sebe hystericky kričať, upravoval svojmu anjelikovi účes pred každou ďalšou fotografiou a po hodine odchádzal nadol vyčerpaný, netušiac, ako to na Preikestolene vlastne vyzerá. Ale viete čo? Je tam krásne a nad hlavou vám lietajú ozajstné krkavce. Takže sa obrňte a choďte.
Z Tau naše kroky viedli späť do Stavangeru, kde sme si užili posledný západ slnka na Severnom mori, posledné dobré jedlo a posledný ranný budíček sprevádzaný krikom čajok.
GASTRONÓMIA:
Nórska kuchyňa ma absolútne nadchla. Asi aj preto teraz tu, vo výške 10 000 metrov nad morom, skrývam v batohu 2,5 kg syra.
Situácia počas bezpečnostnej kontroly na letisku:
Slečna, čo to máte v tom batohu?
Zdá sa mi to ako syr. Môžeme sa na to pozrieť?
Aha, takže naozaj syr! Pekné, pekné.
Ou. To je vážne dosť syra.
Páni, toľko syra.
Tuším vám náš syr zachutil, to som rád.
No ale teda... toľko syra!
Základom nórskej kuchyne sú samozrejme ryby a dary mora – najmä losos, treska a krevety. Nóri ich pripravujú na tisíce spôsobov. Na raňajky si môžete dopriať nakladané filety a nórsku obdobu našej tresky – absolútne lahodný majonézový šalát s krevetami a krabím mäsom. Tradičným snackom počas dňa je knäckebrot so štedrou vrstvou údeného lososa a na večeru už je dovolené úplne všetko. Varená treska, pečený losos, či božská krémová rybia polievka s pórom a gigantickou maslovou knedľou z rybieho masa. Kvalita rýb je tu samozrejme neporovnateľná s tým, čo dostať v našich obchodoch, a ceny sú občas dokonca lepšie ako u nás. Takže áno, uhádli ste správne. Urobila som si v brušku značné zásoby.
Ako ste sa už asi dovtípili, ďalšou povinnou jazdou každého gurmána sú v Nórsku syry. Výborný je každý jeden, väčšinou sú však ich názvy a drobné odchýlky v chuti pre turistu jedným veľkým chaosom. Neprehliadnuteľným maskotom nórskych syrov je brunost, ktorému sa pre zjednodušenie často hovorí skrátka brown cheese.
Je vyrobený z kozieho alebo zmesi kozieho a kravského mlieka a syrovátky a ak sa čudujete, od čoho má takú krásnu karamelovú farbu, je to preto, že obsahuje karamel. Pre Nórov je podobným národným pokladom ako pre nás bryndza, ak nie väčším. Veď uznajte – počas našej nórskej jazdy sme vystriedali 5 hotelov a hostelov. Brunost na raňajkách nechýbal ani raz. Dá sa jesť na slano aj na sladko. U nás na plnej čiare vyhrával sladký variant. Na kuse teplého celozrnného chleba s lyžičkou čučoriedkového džemu je to absolútne gastronomické nebo. A to hovorím ja – človek, čo neje chleba a sladké jedlá a Lukáš – zarytý odporca netradičných chuťových kombinácií.
Keďže Nórsko je zemou, do ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou prídete s batôžkom na pleci, určite sa hodí vedieť, čo je typickou nórskou „horalkou“. Dámy a páni, predstavujem vám hviezdu nášho výletu: Kvikk Lunsj.
Kvikk Lunsj je obyčajný, nezaujímavý KitKat. Ale jeho obal je tak roztomilý a jeho názov tak bizarný, že sa stal naším verným kamarátom a nevyčerpateľným zdrojom jednoduchej zábavy.
Vo vnútri obalu Kvikk Lunsja sa nachádza pomerne štedrá dávka nórskeho textu. Podľa mňa sú to nejaké zásady ohľaduplného správania v prírode, ale vašej fantázii sa rozhodne medze nekladú.
CENY:
Ceny v Nórsku a všeobecne v Škandinávii trápia mnoho cestovateľov, a len čo sme bezmyšlienkovite kúpili lacné letenky do Stavangeru, začali trápiť aj nás.
Táto časť bude plná veľmi konkrétnych čísel a praktických informácií, takže ak ste si prišli len pre zážitok, možno ju môžete preskočiť.
V Nórsku je samozrejme všetko drahšie ako u nás, ale zatiaľ čo niektoré rozdiely sú priepastné, inde si vyššiu cenu všimnete len tak mimochodom. Benzín a základné potraviny majú úplne prijateľné cenovky, rovnako ako už spomínaná lodná doprava, múzeá, či napríklad káva so sebou. Ani hotelové služby nie sú pre našinca nedostupné.
Ubytovanie v Stavangeri v peknom, čistom hosteli s raňajkami sa počas leta pohybuje od cca 30 eur za osobu a noc v dvojlôžkovej izbe. V odľahlejších miestach s malou konkurenciou, čo bolo v našom prípade napríklad Flørli či Lysebotn, sú ceny vyššie – od 40 do 60 eur za osobu a noc s raňajkami. Všade samozrejme nájdete aj podstatne drahšie alternatívy a ja vás od nich určite neodhováram. My sme volili hotely a hostely z najnižšej cenovej kategórie a vo všetkých sme boli nadmieru spokojní. S čistotou, atmosférou aj jedlom.
Čo je teda naozaj drahé?
parkovanie
Ak si prenajmete auto s víziou úspory, počítajte na každom výlete na turisticky exponované miesto minimálne s 20 eurami za parkovanie.
reštaurácie
Minimálne 20 eur za hlavné jedlo, často omnoho viac.
autobusová doprava
Najlacnejší lístok na MHD vyjde zhruba na 3,50 eur – bez ohľadu na dĺžku trasy, 20 km zo Stavangeru na letisko na necelých 13 eur.
Na margo vysokých škandinávskych cien však treba podotknúť jednu dôležitú vec. Možno sme mali len šťastie, ale ani raz sme nemali pocit, že nás niekto natiahol alebo nám nedal to, čo nám za naše peniaze patrí. Raňajky v lacnom stavangerskom hosteli sú absolútne lahodné, bohaté, sprevádzané hudbou a sviečkami a poľahky sa môže stať, že na nich natrafíte aj na avokádo či lososa. V zapadnutom bistre vedľa benzínovej pumpy dostanete k obyčajnému kebabu šesť úsmevov a krčah vody a nikto sa na vás nemračí za to, že ste si zo slušnosti neobjednali sladké pitie v plaste, ktoré vlastne aj tak nechcete.
Ceny v Nórsku sú vysoké, platia ich však všetci. Nie sú to turistické pasce, aké poznáme z Bratislavy a množstva európskych metropol preplnených turistami.
Dá sa v Nórsku ušetriť?
Dá.
Už z domu sme si vybrali ubytovanie tak, aby sme podľa možnosti všade mali kuchyňu a mohli si variť. Dopriavali sme si špargľu, huby, krevety aj parmezán. Veci, ktoré sú drahé aj u nás a v Nórsku stoja možno o 50 centov viac (s výnimkou rozprávkovo lacných kreviet). Odhadujem, že takýmto nestriedmym stravovaním nás jedlo vyšlo zhruba na 5 až 7 eur na osobu na deň.
Najlacnejším supermarketom s najväčším výberom je určite REMA 1000. Pred cestou som to čítala v mnohých cestopisoch a neprikladala som tomu veľkú váhu, ale je to naozaj tak. Rozdiel v cenách oproti iným obchodom, najmä tým menším, je občas pokojne aj 30 %. V REMA 1000 nájdete okrem kamarátskych cenoviek aj hotové poklady pre hladného a unaveného turistu. Obrovský výber kvalitného mäsa pripraveného priamo na pečenie, často rovno s kopou zemiakov. Či filety z lososa alebo tresky obalené v bylinkách a obložené plátkami citróna za absolútne bežné slovenské ceny. Takáto večera pre dvoch vás vyjde asi na 7 eur. Rovnako ako porcia lasagní do mikrovlnky.
Nórsko však nie je o tom, ako tam prežiť a neskrachovať. Je o prírode, akú v našich zemepisných šírkach nenájdete. O hrejivej, nevtieravej pohostinnosti. O skvelom, poctivom jedle a termoske kyslej nórskej filtrovanej kávy s výhľadom na Severné more.
Nórsko je o tom, že k izbe v hosteli nedostanete kľúč, pretože ho skrátka nepotrebujete. Je o tom, že za kávu z automatu hodíte mincu do mištičky vedľa cukorničky, pretože Nór v takomto systéme nevidí trhliny. O tom, že dážď nevadí. Dážď je znamením, že sa nie je kam ponáhľať.
Pristávame. Neverila som, že svoje vnímanie Nórska skoncentrujem do dvaapolhodinového letu. A viete čo? Naozaj neskoncentrujem. Budete sa tam musieť pozrieť na vlastné oči. A ja sa tam budem musieť vrátiť, aby som sa presvedčila, že sa mi to len nesnívalo. A keď budete baliť teplé ponožky a opaľovací krém a v hlave vám bude víriť tisíc otázok, pokojne mi napíšte. Aspoň budem mať dôvod opäť si zaspomínať.