• Petra

MALÉ KROKY

Nelez do vysokej trávy, mohol by tam byť had!


Nikdy nie sama do lesa, sú tam medvede!


Pri plávaní pozor na sumca!


Na toto všetko sme ešte stále zvyknutí. Veď príroda je všade a furt. Hneď za mestom na každom kilometri natrafíte na nejaké pole, rybník a les.


Ale pole nie je príroda. Pole je živobytie, podnikanie a jedlo. Rybník tiež nie je príroda. Do rybníka sme nasadili kapry, ktoré nakŕmime niečím, čo ostatným rybkám nechutí, vylovíme, predáme a zjeme. Je ťažké si to predstaviť, no ani mnohé lesy nie sú príroda. Všetky stromy v nich sú navlas rovnaké, všimli ste si? To nie je príroda, to je plantáž.


My sa často necháme opticky oklamať. Kde nevidíme betón a semafory, tam vidíme prírodu. No zvieratá majú omnoho spoľahlivejšie inštinkty a mnohé z nich v našej kultúrnej, hoc aj nevybetónovanej krajine, prírodu nevidia. Takže sa ich nemusíte báť. Na mnohých miestach by ste ich, žiaľ, už hľadali márne.


Hmyzu ubúda kvôli chemickým postrekom a jednotvárnosti krajiny. Vtákov ubúda kvôli tomu, že ubúda hmyzu. Plazov ubúda kvôli hmyzu i kvôli suchám spôsobeným ničením pôdy,  rúbaním lesov a narovnávaním vodných tokov. Cicavce prichádzajú o svoje lesné domovy a pestrosť vodných živočíchov je vytláčaná sádkami kaprov, ktorým do vody hádžeme hnojivá a umelé kŕmne zmesi.


Dá sa s tým niečo robiť?


Niečo, čo je v našich silách, aj keď nemáme nekonečné hektáre pôdy, sústavu rybníkov, či mandát v Národnej rade?


Je to téma, o ktorej s ľuďmi vo svojom okolí často diskutujem a stretávam sa s názorom, že jeden človek nič nezmôže. Veď to predsa nie sme my, kto po celej krajine zasial repku a rúbe lesy v národných parkoch. Chápem tento argument a tiež sa prakticky denne dostávam do situácií, kedy uprednostním pohodlie, rýchlosť alebo ušetrené peniaze a poviem si, že moje miniatúrne rozhodnutie svet nezachráni. Je to celkom prirodzené a som si istá, že väčšina z nás nedôjde za svoj život do bodu, kedy by sme boli schopní absolútne nesebecky robiť všetko tak, aby to bolo v dokonalom súlade s prírodou. Sme predsa ľudia, máme svoje prirodzené egoistické potreby a nechceme si na každom kroku klepať po prstoch. Je však tisíc vecí, ktoré môžeme robiť či nerobiť preto, aby príroda okolo nás nemizla, ale naďalej spoľahlivo fungovala a tým nás chránila pred svojou odvrátenou stránkou.

Na papieri sa mi zhromaždilo zopár tipov, ktoré nestoja takmer žiadnu námahu, a ktorými môžete priamo či nepriamo ovplyvniť život v prírode okolo seba. A hoci sami možno takmer nič nezmôžete, ja sa k vám pridám, vaši susedia tiež a neskôr možno aj susedia vašich susedov, ich strýčko z Topoľčian a sesternica z druhého kolena z Rimavskej Soboty.


Nuž ak ste už dlho nestretli hada a za domom vám prestala húkať sova, poďte so mnou. Skúsime s tým niečo robiť.


Máte záhradku?


Venujte zvieratám hromady lístia a konárov, ktoré ste sa chystali spáliť.


Prečo? Mnoho drobnejších zvierat potrebuje k svojmu životu úkryt. Keby bol celý svet divoká príroda, boli by na každom kroku kopy malinčia, husté kríky a popadané stromy, ktoré nikto neodpratal. Tak tomu však nie je. Krajina okolo nás je vykosená, vyrúbaná a dokonale uhladená a kopy prirodzeného neporiadku sa skrátka nikam nehodia. Zvieratá si to už všimli a nemajú sa kam utiahnuť. Hŕbu starého haluzia či pokosenej trávy preto naozaj ocenia. Skúste to. Možno sa vám tam narodia ježkovia. A uznávam, možno aj užovky. Ale aj užovka je kamarát a bude vašej záhrade pomáhať.


Ak si pestujete trávnik, koste ho po častiach. V tráve totiž žije rôzny hmyz, ktorý by bola škoda zahubiť. Kosenie sa samozrejme nezaobíde bez strát, no ak necháte časť plochy nepokosenú, preživší hrdinovia sa budú mať kam utiahnuť. A vy sa aspoň nestihnete spáliť na slnku.


Ak vám na trávniku toľko nezáleží, vysejte lúčnu zmes. Bude sa v nej páčiť motýľom a včielkam a prinesie vám trochu vlhkosti a chladu do horúceho leta.


Zaobstarajte si hmyzí hotel. Má to roztomilý názov, vyzerá to roztomilo a môžete si ho vyrobiť aj sami. Taký bude úplne najroztomilejší. Zabývajú sa vám v ňom čmeliaci, samotárske druhy včiel a asi aj rôzne ďalšie veci, ktoré ja, mestské dievča, nie som schopná identifikovať. Prečo? Opäť to isté. Chýba im staré práchnivejúce drevo, v ktorom by si za bežných okolností urobili domček.

zdroj: Shutterstock

Nemáte záhradku?


Ani ja nemám.


Občas som rada, že jej nemusím obetovať voľný čas, a občas ma mrzí, že si nemôžem vytvárať kúsok prírody za vlastnými oknami. No my všetci, so záhonmi či bez, môžeme robiť hromadu drobných zmien, ktoré pomáhajú.


Menej mäska.


Kontroverzná téma.  Nemá až tak zmysel riešiť, či mäso k životu potrebujeme, nepotrebujeme a či je to od nás fér. Pretože väčšina z nás ho skrátka chce. Mäso nás stojí obrovské množstvo pôdy, rozumej obrovské množstvo prírody. Zvieratká potrebujú pastvu, v horšom prípade halu, a potrebujú krmivo, ktoré treba niekde vypestovať. Takže menej mäska = viac prírody. Nemusíš hneď podnikať zásadné zmeny životného štýlu a na vlastnom tele skúšať, či mu vyradenie mäsa uškodí alebo prospeje. Ale ak si mal na obed kuriatko, určite si v bezpečí a nepotrebuješ k večeri jednu zdravotnú klobásku. A ty to vlastne dobre vieš.


Menej mlieka.


Budem k vám úprimná. Som tvarohofil, jogurtofil a zo všetkého najviac syrofil. A donedávna som vôbec netušila, aké veľmi dobré sú rastlinné jogurty. A že vegánska čokoládová zmrzka chutí rovnako ako tá klasická. A že to, akú smotanu naleješ na francúzske zemiaky, po hodine v rúre pri 180 stupňoch už vôbec nespoznáš. Pristúpiť na kompromis je ľahké. Ušetríš kravkám krušné chvíle, ušetríš prírodu a zároveň si ušetríš nikdy nekončiace rešerše o tom, či ti teda to mlieko v jedálničku bude chýbať a rozsypú sa ti kosti. Nie je nič ľahšie ako si občas dať a občas zasa nie.

Menej hlúpostí.


Každý z nás presne vie, kde má slabé miesto. Či sú to tričká ušité v Bangladéši, nekonečná zbierka lakov na nechty alebo nový mobil každý rok. Všetci máme viac, než potrebujeme.


Zodpovedné voľby.


Prírodná kozmetika.


Sladkosti bez palmového oleja.


Potraviny od výrobcov, ktorí našej prírode neubližujú.

http://bit.ly/BezAndreje

Viete, ako sa to hovorí. O sortimente v obchodoch rozhodujeme my – spotrebitelia. Mám titul z ekonómie, môžete mi veriť, že je to naozaj pravda. Čo nekúpime, to z regálov postupne zmizne. Takže zodpovedné voľby sú fajn vec. A áno, narážam tým na rôzne druhy volieb.


Menší odpadkový kôš.


Život bez produkcie odpadu je prakticky nemožný. Zrejme na svete existuje zopár ľudí, ktorí by so mnou nesúhlasili, no samotný fakt, že ich je len zopár, robí z tohto životného štýlu utópiu. Produkovať odpad je normálna vec, za ktorú nemá zmysel sa bičovať. Potrebujeme lieky, potrebujeme toaleťák, potrebujeme baterky do diaľkového ovládania, potrebujeme chutné jedlo, kozmetiku, ktorá nám vyhovuje, topánky, ku ktorým vždy dostaneme krabicu, a ďalších tisíc vecí, bez ktorých by sme sa v 21. storočí skrátka cítili čudne.


Možností nakúpiť bez obalov alebo iným šetrným spôsobom je však čoraz viac. A keď v hypermarkete dáte papriku na pokladničný pás len takú holú, bez vrecúška, vôbec nič sa nestane. Nikto vás  nevyhreší. Nezdržíte ostatných ľudí v rade. Nepríde ochranka.

Bezobalový obchod je už takmer v každom meste, a to na Slovensku aj v Čechách. Aha: https://mapa.reduca.cz/.


Rodina aj priatelia mi často hovoria, že slovenské bezobalové obchody sú príliš drahé. Verím tomu. Na Slovensku sa vo všeobecnosti ťažko podniká, takže takéto malé alternatívne miestočká určite nemajú šancu konkurovať cenám v reťazcoch, na ktoré sme si už zvykli. Je na každom z nás, čo si môžeme či chceme dovoliť. Brno, kde žijem, je však bezobalový raj, kde  má každý možnosť nájsť si svoj obchod, ktorý mu bude vyhovovať sortimentom, cenami, aj lokalitou. My u nás doma fandíme Nasyp si na Úvoze a začíname mať v špajzke celkom slušné bezobalové zásoby.

Možno si hovoríš, že menším odpadkovým košom k zachovávaniu prírodných lokalít neprispeješ. Veď predsa nehádžeš obaly od keksíkov do lesa, pekne ich recykluješ. So snahou o znižovanie množstva odpadu však akosi automaticky prichádza zárodok skromnosti.


Zvykneš si na to, že v chladničke nie je vždy všetko, na čo by počas najbližších 14 dní si čisto teoreticky mohol dostať chuť.


Naučíš sa vyrábať si zopár vecí doma. Marmelády, nátierky, rastlinné mlieka, zmrzku.


Budeš si vážiť to, čo máš, a zaručene to spotrebuješ. Keď už si pre to kilo cestovín prácne išiel s vlastným vreckom do špeciálneho obchodu, tak ten včerajší cestovinový šalát predsa nevyhodíš.


Ono je to vlastne taký trošku komický, mestský pokus o návrat k životu našich predkov, ktorí si jedlo na tanieri museli zaistiť prácou. Keď si zvykneme na nekonečné pulty veľkých hypermarketov, veľmi rýchlo zabudneme na to, že za každým naším sústom stojí ľudská práca, kus pôdy a čoraz krehkejšia príroda. Takže keď už si neviem dochovať sliepočku, aspoň domov krvopotne dovlečiem kilo cestovín.


So znižovaním množstva vyprodukovaného odpadu príde skôr či neskôr v každej domácnosti reč na kompostér. Ak máte vlastnú záhradku, alebo aspoň spoločný dvor so susedmi, nie je nič ľahšie, než ho tam jednoducho postaviť a nosiť doň šupky zo zemiakov. Ak ste však aj vy balkónové typy, situácia sa trochu komplikuje.


Kompostovať v byte sa dá. Slúžia na to takzvané vermikompostéry, kde sa o rozklad bioodpadu starajú kalifornské dážďovky. Takže áno, potrebujete si zohnať balíček dážďoviek a dobre sa o ne starať. Myslím si, že dosť dobre tuším, čo sa vám teraz odohráva v hlave.


Dážďovky doma!

Bude to smrdieť.

Dážďovky!

Malé otravné mušky úplne všade.

Dážďovky!

V lete to bude smrdieť ešte viac.

Dážďovky!

Dážďovky v byte?!

Určite raz utečú.

Dážďovky. To mi doma neprejde.


Ľudia, ktorí doma vermikompostér majú, sa delia na dve skupiny. Na tých, ktorí svoje dážďovky nechtiac zabili svojím kompostovacím amatérizmom a na tých, ktorí s nimi žijú v dokonalej symbióze, nič im nelozí po byte, nič nesmrdí a všetko funguje.


Ja zatiaľ kompostér nemám. Napísala som si ho na zoznam snov, no uznávam, že to je dosť bezvýznamný krok vpred. Ale keby ste ma minulý týždeň videli pri odkôstkovávaní červíkových čerešní, pochopili by ste, že ešte potrebujem čas.


Ak sa však na to cítite, veľmi vám fandím a odporúčam článok od Denisky Rášovej, ktorá o tom vie všetko: http://bit.ly/KompostVByte


Čo ďalšie by ste vo svojom živote mohli robiť preto, aby sa mala príroda lepšie, alebo aspoň menej zle? Napadá mi ďalších tisíc vecí. Túto otázku som minulý týždeň položila na Instagrame a Facebooku aj vám.


Ešte pred pár dňami som si myslela, že väčšina ľudí už má ekologických tém plné zuby. Že ste o všetkých tých šetrných alternatívach počuli tisíckrát, polovicu z nich používate a s tou druhou polovicou ste sa skrátka nestotožnili. Ale vy ste mi zaplavili inbox a položili desiatky užitočných otázok, ktoré sa ani pri najväčšej snahe nezmestia do jedného článku.


Presvedčili ste ma rýchlo a ľahko.


Rozdelíme si túto nekonečnú tému na menšie kúsky.


V najbližších týždňoch sa teda na blogu môžete tešiť na:


Malé kroky v kuchyni


Malé kroky v kúpeľni


Malé kroky na cestách


Malé kroky každý deň


a možno aj množstvo ďalších Malých krokov.


Koniec koncov – inšpiráciou ste mi vy. Preto mi pokojne inbox zaplavujte aj naďalej. Všetko si to poctivo zapisujem a spracúvam.


A na záver by som vám rada povedala niečo veľmi dôležité.


Nepredstavujte si ma ako typické eko, bio, etno dievča v batikovanej sukienke. Mám nalakované nechty, plnú mrazničku kukurice v plastových vreckách a dva páry značkových tenisiek. Som úplne bežný, zhýralý mestský človek. Práve preto by som sa s vami rada podelila o svoje malé kroky smerom k väčšej ohľaduplnosti. Ak ich totiž zvládnem ja, zvládne ich úplne každý.

#MaleKroky #ekologia #ohladuplnost #planeta #zerowaste #bezodpadu #cistaplaneta #eko #bio #priroda #ochranaplanety

©2019 by Petra Pavlíková. Tušom.