Čo sú vlastne zač? Tie drobné úlomky života, ktoré s nami mávajú zo strany na stranu?
Maličkosti sú semienka zážitkov, emócií a nervových zrútení. Sú ich plné ulice, pekárne a taxíky a prenášajú sa z človeka na človeka pravdepodobne opeľovaním.
Maličkosti hýbu celým svetom, robia z nás bláznov a vôbec za to nemôžu. Veď sú to len malé, bezvýznamné semienka.
Zlomiť si necht je maličkosť.
Pomôcť babičke s nákupom je maličkosť.
Zájsť už konečne na preventívnu prehliadku je maličkosť.
Koláčik ku káve je maličkosť.
Jedna ostrejšia poznámka je maličkosť.
Týždeň v posteli s chrípkou je maličkosť.
Nerobiť si ťažkú hlavu z maličkostí. Maličkosť?
Základnou funkciou armády nevinných maličkostí je rozdeliť nás na optimistov a pesimistov.
Optimista nevie, nevidí, alebo ignoruje fakt, že:
pohrať sa na ulici s roztomilým psíčkom je maličkosť.
pekný západ slnka už videl stokrát a je to maličkosť.
nový lístok na sukulente je pre bežných ľudí starajúcich sa o svoje kvety maličkosť.
Pesimista nevie, nevidí, alebo ignoruje fakt, že:
búchať do volantu sa neoplatí a dopravná zápcha je maličkosť.
aj iní ľudia majú svoje problémy a ich nevrlý pohľad je len maličkosť.
aj víkend pod perinou môže byť fajn a zlé počasie je maličkosť.
Maličkosti sú roztrúsené po celom svete, prichytávajú sa nám na kabáty a máme ich plné oči. Zakopávame o ne každý deň cestou za povinnosťami a skladáme si z nich svoj prchavý obraz o živote.
Možno sa z maličkostí skladá celá zemeguľa, ale to sem radšej nebudem písať. Nie som geológ.
Rozhodne sa však z maličkostí skladá celé naše šťastie aj nešťastie.
Veľké veci nás stretnú len párkrát za život. Veľké životné rozhodnutia, veľké úspechy, veľké diagnózy, veľké stretnutia a veľké pády. Rozdeľujú našu časovú os na niekoľko väčších úsekov. Spomienky v hlave si triedime na tie „pred promóciami“, „po materskej“ a „keď som zakladal firmu“.
To všetko, čo sa deje medzi tým, sú maličkosti.
Môžete so mnou nesúhlasiť, ale predstavte si, že zajtra pôjdete zakladať firmu. To, že dnes neprišiel kuriér, sa stane maličkosťou.
Skúste sa vžiť do pocitov matky, ktorá ide po troch rokoch späť do sveta. Že ešte včera omylom zafarbila plnú práčku bielej bielizne zelenou miniponožkou? Maličkosť.
Zabuchli ste si kľúče v aute a brat leží v nemocnici? Čo z toho je maličkosť?
Maličkosti sa zhlukujú do ohromných peľových mračien a berú na seba podobu veľkých vecí. Veľkých úspechov, veľkých katastrof a veľkých zvratov. Výrazne ovplyvňujú náš život, to áno, ale zároveň sú také krehké a prchavé, že aj my môžeme poľahky ovplyvňovať ich. Asi je fajn naučiť sa to využívať vo svoj prospech.
Takže čo dnes spravím?
Urobím si radosť maličkosťou a zašijem svojej obľúbenej plyšovej sove natrhnuté uško.
Hodím maličkosti za hlavu a prestanem si všímať ten smrad granatíru, ktorý sem vanie od susedov.
A večer to všetko odsuniem stranou, aby som nezabudla, ku ktorému míľniku na časovej osi vlastne idem.
Pretože do tridsiatky musím napísať knihu metafor, ktorú mi pokrstí Dan Bárta.
Písať som ešte nezačala a Dan Bárta o mne nikdy nepočul. Maličkosti.