top of page
Writer's picturePetra

MEDZI VLKMI A BRUSNICAMI

Ak so mnou trávite čas na aj na Instagrame, viete. Počas tohtoročnej jesene som strávila dva týždne na Šumave. Luk tam robil toto a ja som striedavo prekladala s pekným výhľadom a chodila do lesa na huby a brusnice.


Pre Slováka je Šumava celkom exotická destinácia. Je to ďaleko, nie sú tam vysoké kopce, nie sú tam medvede a je tam viac Čechov ako v Tatrách. Oplatí sa tam teda ísť? Nájdete tam niečo, čo inde nie?


Keďže poznám na Slovensku naozaj veľmi málo ľudí, ktorí by sa do týchto českých diaľav odhodlali, a sama som tam za posledných päť rokov strávila už pekných pár týždňov, vravela som si, že by bolo pekné napísať Šumave vlastný cestopis. Poradiť vám, čo tam navštíviť, čo tam ochutnať a hlavne vás povzbudiť, aby ste si toto miesto pripísali na zoznam svojich cestovateľských snov.


Taký bol môj pôvodný plán.


Fakty, destinácie, turistické trasy a gastronómia.

Ale na Šumave sa turistické chodníčky šibalsky vpíjajú do tajomných mŕtvych bielych lesov, gastronómia sa zjavuje a mizne v roztomilých čučoriedkových lánoch pozdĺž pasienkov a väčšina šumavských destinácií pozostáva z piatich domov roztrúsených po stráni. Šumavu nemožno uchopiť, rozsekať na kúsky a napchať do bežnej cestovateľskej tabuľky s kolónkami UBYTOVANIE, GASTRONÓMIA, VÝLETY a PLATENÉ PARKOVISKÁ. Šumava tak akosi zvláštne plynie a ja som za tých päť rokov vlastne nepochopila, kde začína, kde končí a ako tu môže panovať horské počasie, keď tu vlastne vôbec nie sú vysoké hory. Budem teda musieť tento cestopis – necestopis vziať z iného konca. Rozpovedať vám, čo všetko sa tu dá zažiť, čo všetko sa tu dá cítiť, čo všetko je tu krásne a ako spracovať situácie, keď vás českí cyklisti v slipoch pozvú k svojmu raňajkovému stolu a púšťajú vám z mobilu Rosu na kolejích.


Štipka faktov na úvod:


Šumava je celkom rozľahlá. Z jedného konca na druhý je to minimálne 80 kilometrov po úzkych, kľukatých cestách. Takže ak túžite trošku spomaliť a nasávať atmosféru, možno nemá tak celkom zmysel snažiť sa prejsť ju celú na jeden záťah. Srdcom Šumavy je oblasť okolo dediniek Modrava a Kvilda. Tam nájdete väčšinu najväčších prírodných krás a zažijete tú najkoncentrovanejšiu esenciu Šumavy. To som si nevymyslela, to sa v Česku tak nejak všeobecne uznáva ako fakt. Vedia to aj všetci turisti a tak ich tu cez víkendy a prázdniny nájdete suverénne najviac. I ja sama sa pri svojich šumavských expedíciách takmer vždy pohybujem niekde na trase medzi Modravou a Kvildou. Veľmi rada mám aj dedinku Srní. Býva tam pani, ktorá chová hromadu domácich zvierat a má kamarátsku kozu Madonnu, ktorú si môžete pohladkať. Uprostred lesa tam nájdete zvláštny prírodný výbeh, v ktorom žije svorka vlkov. Ponad neho vedie drevená lávka, na ktorej môžete pokojne stráviť celý deň a sledovať, ako alfa samec vychováva šteniatka.

Je tu aj skvelá cukráreň, kde majú koláčiky, aké ani v Prahe ešte nevideli. Modrava a Kvilda však majú z môjho pohľadu ešte o štipku šarmu navyše.


Tak napríklad na Kvilde je pekáreň, kde denne pečú asi 80 druhov tradičných koláčov. S čučoriedkami. S orieškami. S oškvarkami a kyslou kapustou. S láskou. S nugátom. Môžete pani pekárku poprosiť, aby vám podľa vlastného uváženia vybrala ten najlepší, nechať si od pána vedúceho naliať hrnček kávy, posadiť sa k mačičke, ktorá sa vyhrieva pri kozube, a vychutnať si polhodinku obyčajného pekného života. Na stenách kvildskej pekárne visia rôzne staré fotky. Na jednej je napríklad šedivý deduško so strašne dlhou bradou, ktorý vyzerá ako Krakonoš. Keď za oknom sneží a človek sa na tú ošúchanú čiernobielu fotku díva s dobrým koláčom v brušku, predstavuje si, že to je možno pôvodný zakladateľ tejto pekárne. Možno prvý starosta obce Kvilda. Možno nejaký významný starý český spisovateľ, ktorého hanebne nepoznám.


My, čo sme tu už varení-pečení, vieme.


Miestny cestár to je.

A fandí brnenskému hokejovému klubu.


Aj Modrava má pre mňa podobné jednoduché kúzlo. Keďže je to veľmi malá dedinka a turisti ju majú vo veľkej obľube, domy, v ktorých žijú obyčajní, tvrdí šumavskí ľudia, dnes už spočítate na prstoch dvoch rúk. O to viac na týchto miestach lipnem a snažím sa ich podporovať. Každý deň sa vydám na nákup do miestneho koloniálu, ktorý je otvorený asi tri hodiny denne štyri dní v týždni a takmer nič v ňom nezoženiete. Na obedy a večere chodíme do starej krčmy pre domácich. Do Arniky. Práve tam sa odohrávajú posledné zvyšky modravského dedinského života. Poľovníci a lesníci pri pive debatujú o kôrovcovej kalamite, jelenej ruji a manželských nezhodách, a každý večer obídu všetky stoly v lokále a úctivo si s každým potrasú rukou.

Najviac sa mi však na večeroch v Arnike vždy páči odchádzanie.

Zaplatíte, zakutrete sa do teplého svetra a čapice, začnete sa zdvíhať zo stoličky a odrazu sa z každého kúta miestnosti začne ozývať srdečné „Na shledanou!“ Od úplne neznámych ľudí. Od ľudí, ktorí sú naoko naplno ponorení do svojich vlastných pív a rozhovorov.

„Na shledanou!“

„Na shledanou!“

„Nashle!“

„Dobrou noc!“

„Na shledanou!“

„Tak zase zítra!“

„Nashle!“


Ak by som mala miestnu večernú atmosféru popísať jednou vetou, poviem že v Arnike je viac „Na shledanou“ ako ľudí.


Čo na Šumave nájdete?


Šumavská príroda Slovákovi odchovanému na Tatrách úplne zamotá hlavu. Nadmorská výška tu nesiaha do závratných čísel. Najvyššia hora Šumavy, Poledník, má výšku len 1 315 metrov nad morom. Aj napriek tomu tu nájdete najchladnejšie miesto v celej Českej republike a bez zimnej bundy v septembri ráno do lesa rozhodne nechoďte.

Tým najvzácnejším v šumavskej prírode sú rašeliniská. Také unikátne, že sa im tu dokonca ani nehovorí rašeliniská, ale slate. K niektorým z nich vedú turistické chodníčky a vy sa tak môžete pokochať ich prazvláštnou tajomnou atmosférou. Väčšina slatí je však ukrytá v hlbokých lesoch a turistom neprístupná, vďaka čomu sú jednými z posledných oáz európskej divočiny.

Už ste niekedy počuli o Kráľovi Šumavy? A tiež ste si rovnako ako ja mysleli, že je to nejaká postava zo starej českej rozprávky?


Už som poučená a poučím aj vás. Kráľ Šumavy nie je žiadna legenda, ale odvážny pán, ktorý má dnes 95 rokov.


Šumava sa rozprestiera na hraniciach s Nemeckom, takže za čias totality jej temné neprehľadné lesy lákali množstvo ľudí, ktorí sa pokúšali prekročiť hranice Československa. Kvôli podmáčaným slatiam to však bolo bez pomoci takmer nemožné. Človek neznalý miestneho terénu by ľahko uviazol v rašelinnom bahne, ktoré by ho stiahlo na dno. A tak Kráľ Šumavy a mnohí jemu podobní, ktorí sa v tunajších lesoch orientovali aj po slepiačky, po nociach odvážne prevádzali ľudí prenasledovaných režimom na druhú stranu barikády. Často s ťažkými kuframi, malými deťmi a celým majetkom. Vždy, keď na Březníku pijem kávu s výhľadom na nemecké hranice ukryté hlboko v mŕtvom lese, užívam si ten prazvláštny pocit, že desivá história minulého režimu je tak blízko, že keby som chcela, môžem vziať staručkého Kráľa Šumavy na prechádzku po miestach, kde riskoval život za záchranu nevinných ľudí.


Čo na Šumave robiť?


Ak na Šumavu vyrazíte v lete či na jeseň, nie ste ako ja a viete sa bicyklovať, rozhodne vyrazte s bicyklom.


Ak na Šumavu vyrazíte v zime, nie ste ako ja a viete sa bežkovať, rozhodne vyrazte s bežkami.


Ak ste ako ja, zbaľte si dobré nepremokavé topánky, košík na huby a motajte sa krížom-krážom po šumavských lesoch, až kým vám neodpadnú nohy.


Vo všeobecnosti je Šumava naozaj najlepšie pripravená na cyklistov a bežkárov. Nájdete tu desiatky (stovky?) kilometrov cyklistických a bežkárskych trás, lemovaných zástavkami na dobré jedlo a pekné výhľady. Často tu však vídam aj rodiny s malými bábätkami, ktoré využívajú dobré cyklistické trasy na prechádzky s detským kočíkom. Keď raz budem mamička, urobím to presne tak. Pošlem Luka natáčať jelene a ja budem celý deň do nemoty kočíkovať na tom najčerstvejšom vzduchu v Čechách.


Premýšľam, čo ďalšie vám o Šumave porozprávať...


Mám vám snáď dopredu vyzradiť, že na Kvilde si môžete k obedu dať rezne z dubákov?


Že vchynicko-tetovské lúky sú plné liečivých byliniek na čaj?


Že v údolí Roklanského potoka žijú kuvičkovia vrabčí? Najroztomilejšie sovičky na planéte o veľkosti vrabca?


Myslím, že takéto perličky by som vám rozhodne prezrádzať nemala. Nech vám zo Šumavy nevezmem to najkrajšie – kúzlo tajomna.


Akurát na tú poslednú dôležitú vec som zabudla!


Ako sa popasovať so seniormi v slipoch, ktorí vás deň čo deň pri raňajkách oblažujú českými country hitmi z mobilu?


Prijmite to ako fakt.


Skúšala som všetko. Tváriť sa, že veľmi sústredene pracujem. Tváriť sa, že telefonujem. Veľmi otravne a podrobne hovoriť o tom, že som tu s priateľom. Zaryto mlčať. Nahlas chrúmať. Všetko. Skúšala som úplne všetko.


Prijmite to, vypočujte si to a nepozerajte sa pod stôl.

 

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page