top of page
  • Writer's picturePetra

Milý denníček, týždeň šiesty

S pondelkom prišla túžba po novom začiatku. Nie moja, ale Lukova. Ovenčil ma holiacim strojčekom, kuchynskými nožnicami a požadoval ostrihať vlasy. Bavilo ma to dve hodiny. Vyzerá ako gangster s rodokmeňom vo vrabčom hniezde. Za ľavým uškom má drobnú holú plôšku, čo ho neteší.


V utorok sme sa pred spaním venovali našej obľúbenej kratochvíli. Fantazírovaniu o tom, akými zvieratkami by sme chceli byť. Niekedy nad tým musím dlho premýšľať, ale teraz som vedela hneď. Že chcem byť čokoládkou s nožičkami. Zvieratko ako maľované. Mnou. Vítam ťa, PMS. S tebou sa nikdy nenudím.

Streda je dôležitý deň. Musíme vybrať farbu roliet do celého bytu. Po čokoládovom incidente sa necítim v dobrej kondícii na prijímanie rozhodnutí a mám oprávnené obavy, že po týždni v hormonálnej kóme sa prebudím v byte plnom ružovej a fialovej.


Po týždni štúdia a príprav som vo štvrtok s Dorotou zahájila tvrdý prechod na surovú stravu plnú mäska. Bez opýtania i bez servírovania na zlatom podnose. Na internete píšu, že u svojho domáceho miláčika spozorujete nevídaný príval energie. Niečo na tom bude, kámo. Už zbavila schodisko niekoľkých menších súčiastok a pokúša sa vytiahnuť kľúče zo zámku. Ani sa nenazdáme a pôjde na výšku.


Už tri hodiny zbytočne sedím, zízam a snažím sa pochopiť, že je piatok. Taký ten deň, kedy doťukneš posledné resty a potom si dopraješ niečo dobré pre seba. Vaňu alebo oriešky. Presne takýto piatok by som túžila mať a zúfalo si ho neviem spraviť. Možno preto, že všetky bunky môjho tela sa vzájomne prekrikujú a zmätene sa dohadujú, či je ozaj piatok. Či náhodou nie je utorok. Nedeľa. November. Spln.


Sobota mi neľútostne pripomenula, aké je to smutné, keď roky rokúce pracuješ od nevidím do nevidím, cestuješ krížom krážom a stále sa pokúšaš niečo stíhať. To potom skončí tak, že celú sobotu striedavo výskaš od šťastia, plačeš od dojatia a nekoordinovane zaspávaš na náhodných miestach len pre ten bohémsky pocit, že môžeš.


Keby to nepokračovalo aj v nedeľu, dalo by sa to považovať za zábavné. Takto je to skôr poľutovaniahodné. Že som takéto obyčajné dni očividne potrebovala a mohla som to vyriešiť aj elegantnejšie než nechať sa zahnať do kúta karanténou.

bottom of page