Milý denníček,
je štvrtok a ja som ti vôbec neporozprávala o svojom pondelku, utorku a strede. Cítim sa previnilo. A tak tu sedím a premýšľam, čo sa v pondelok, utorok a stredu dialo. Okrem toho, že som ležala pri Netflixe a v pravidelných intervaloch chodila do kuchyne so strachom oňuchávať škoricu. Inak sa nedialo sa vôbec nič. Aj za to sa cítim previnilo. Vlastne mám ohromnú radosť, že už je štvrtok a o chvíľu bude tento sedemdňový nepodarok za mnou. Len čo zajtra pani zubárke ukážem svoj hlúpy zub, ktorý doposiaľ pracoval v utajení a donútil ma stráviť tri dni oňuchávaním škorice.
Ale nie je všetko len čierne, milý denníček. Za posledné tri dni som zmákla toľko dielov Anny zo Zeleného domu, že keby sme ich naskladali vedľa seba, vytvorili by dráhu dlhú z gauča až do kuchyne.
V piatok vstávam o pol šiestej, snažím sa v polospánku nezakopnúť o mačku a vyčistiť si zuby tak, aby mala pani zubárka pocit, že si zuby čistím poctivo. Myslím pri tom na svoj projekt o zdravých zúbkoch z druhého ročníka základnej školy, ktorý som z doposiaľ neznámych príčin ovenčila sloganom „Kto si zuby umyje, môže ísť do únie“.
Nechcem zhrabnúť všetky zásluhy, ale sme tam.
Piatok priniesol jeden užitočný poznatok. S čerstvo umytými vlasmi je v roku 2021 aj budíček o pol šiestej ráno a návšteva zubárky trošku ako z hollywoodskeho filmu. Mladá žena v prázdnych uliciach veľkomesta, kráčajúca v ústrety supernebezpečnej misii, vietor sa pohráva s jej lesklými, čistými vlasmi plnými objemu... No nič. Dámy pochopia.
Sobota začína tým, že Dorota roznáša jedlo z misky po celom byte, aby ho následne mohla dobrodružne loviť. Inšpiratívny prístup. Keď chceš vzrušenie, sprav si.
Nedeľu si tento týždeň uctíme tým, že pôjdeme večer do lesa, budeme tam ticho stáť a skôr či neskôr začujeme húkať výra. Húka, aby sa do neho zamilovala pani výrka. Byť múdry ako sova je totiž skutočná životná pravda. Ježko ešte spí, medveď ešte spí, my spíme úplne najviac, ale výr už vie. Výr už vie a zapaľujú sa mu jeho tenučké lýtka. Nuž pôjdem si ho dnes vypočuť, lebo inak si veru neviem ani štipkou svojej fantázie predstaviť, že ešte niekedy prestane byť tma a rozkvitne zlatý dážď.
Comments