Netreba vám hovoriť, milí kamaráti, že karanténa trvá už dlho a prináša so sebou rôzne nové smútky. Trebárs také narodeninové oslavy. Nie sú. Osobne zrovna túto drobnosť rozchodím celkom rýchlo, no ja nie som oslávenec, takže sa mi to hovorí ľahko. Kto oslávencom v týchto dňoch je, je moja babička. A to nie len voľajaký oslávenec bežného typu, ale rovno jubilant.
Nuž podujala sa moja mamina vyriešiť situáciu moderne. Kúpila babičke cez e-shop poriadnu, drahú panvicu a poslala ju kuriérom priamo k babičke domov. Bez faktúry, bez ničoho. Anonymná, záhadná panvica až k dverám.
Iste vám je jasné, že babička a kuriér nie sú úplne zohratá dvojka a že keď sedemdesiatročný veľmi konzervatívny a ultra organizovaný človek dostane do ruky balík, ktorý nechcel a za ktorý nezaplatil, nebude to úplne nuda.
PRIEBEH AKCIE:
Babka berie do ruky telefón a volá. Babka, ktorá si svoj vzťah s mobilom úplne neužíva a každý telefonát vybavuje svižne a stručne, akoby mala v ruke vysielačku. Táto babka teraz volá úplne všetkým. Volá svojim deťom. Svojim súrodencom. Zo všetkého najskôr volá susedke, ktorá jej občas daruje šalát alebo reďkovku, takže na ňu padá tieň podozrenia, že upgradovala zo zeleniny na panvice. Volá úplne každému, ale k panvici sa nikto nepriznáva.
Aby ste chápali. Moja mamina sa pôvodne priznať chcela, ale v atmosfére karantény jej tento zdroj zábavy nebezpečne zachutil.
Babka už nemá komu zavolať a stále nevie. Nuž presvedčili sme ju, že Igor Matovič podporuje domácu karanténu ohrozených skupín tým, že dôchodkyniam posiela panvice, aby sa doma nenudili a veľa varili. Nezdá sa jej to, ale na chvíľu ju to zabaví.
Po pár dňoch sa jej nápad s Igorom prestáva páčiť a pristupuje na možnosť, že jej panvicu poslal mobilný operátor. Veď viete, oni často niečo dávajú. Vtedy raz dávali batohy, potom zas tablety, tak teraz asi dávajú panvice. Ale takú drzú, anonymnú panvicu, kde nie je ani lístoček priložený... takú babka nechce. Bárs je aj fajnová a asi aj na vyprážanie by bola dobrá, tak ten lístoček tam skrátka mal byť. Ideály nekompromisne vyhrávajú nad chuťou na rezník, babka balí panvicu do pôvodného balenia a odnáša ju do pivnice.
Skúšame sa vrátiť k verzii s Igorom, aby sme v babke vzbudili pocit, že je to štátnická záležitosť, ktorú neradno nevďačne ignorovať.
Igorovi už vôbec neverí.

Nastupujem na scénu krutá a neľútostná ja a zverujem sa babke, že i mne prišla domov táto záhadná panvica. (Neklamem.)
Babka je už úplne pohoršená. Dve anonymné panvice v jednej rodine, to prestáva byť sranda. Vôbec sa jej nepáči, že svoju panvicu neplánujem v originálnom balení uložiť do pivnice. Jedným dychom sa však zvedavo pýta, čo na tej paráde uvarím ako prvé.
Vravím, že bolonskú omáčku.
Na Veľký piatok to bola Veľká chyba.
Veľká noc však priniesla aj svoje plody a moja mamina sa k svojmu činu konečne priznala.
A to je presne ten smútok karantény.
Mňa totiž bude navždy mrzieť, že som nemohla naživo vidieť, ako letí do pivnice, trhá to pôvodné balenie, na ktorom si toľko zakladala, a
konečne
odušu
vypráža.
.
.
.
Ako vidíte, Projekt Ponorka má potenciál. Napíšte mi, čo v týchto dňoch zažívate vy. Ideálne sem.
Comments