• Petra

PRODUKTIVITA

Produktivita? Najlepšia kamarátka pani Colombovej. Všetci o nej hovoríme a nikto ju nikdy nevidel. Furt si o nej čítaš, s kolegami si ju porovnávate navzájom a miesto práce hltáš prednášky o tom, ako dostať produktivitu do svojich dní. Ako ju nakopnúť. Vychovať. Skrotiť. Nuž mi z toho vychádza, že tak ako všetko v mojom mikrokozme, aj produktivita má nožičky, ručičky, účes i bruško. A nie je to žiadna produktivita, ale Produktivita. Spáva v puzdre na okuliare a je vrtkavá ako vývrtka. Zhruba takto:


PONDELOK

Naivná Produktivita mi sedí na kraji pracovného stola, infantilne hojdá miniatúrnymi nohami a hovorí veci ako: „Uí, nový týždeň, nový začiatok! Naplánujeme si náramné veci! Poď si to písať tuto do kalendárika. Dajme tam trebárs, že... napísať 5 článkov, umyť okná, preložiť celú tú knihu, na ktorú máš mesiac, zacvičiť si každé ráno, zavolať celej rodine, aktualizovať si profil na LinkedIn...“


JA: „Nepreháňame to?“


ONA: „Uííííííííííííííííííííííí.“


UTOROK

Sebavedomá Produktivita sedí na mojej stoličke a vije si venček z kancelárskych spiniek. Hovorí čosi v štýle: „Keďže je ešte iba utorok a včera sme si urobili taký suprový plán, môžem si dnes dopriať trošku relaxu.“


JA: „Viješ venček zo spiniek.“


ONA: „Aký krásny, že?“


JA: „Viješ venček zo spiniek, to je úplne mimo. Nejdeme v rámci toho tvojho relaxu aspoň... hm... na prechádzku?“


ONA: „Vijem venček zo spiniek.“


STREDA

Mrzutá Produktivita o deviatej ráno už značne predávkovaná kofeínom mi kladie na srdce, že dnes nemôžeme robiť nič manuálne, lebo ten debilný venček jej dopichal prstíky. Takže umývanie okien vypadáva z hry. Rovnako z hry vypadáva aj plán napísať 5 článkov, pretože to by sme museli od dnes do nedele napísať článok denne, a my predsa nie sme žiadni masochisti.


JA: „Tak aspoň dáme prať uteráky?“


ONA: „Po káve.“


Oprali sme. A to je dokonca vec navyše, mimo zoznamu. Na jeden deň až až.


ŠTVRTOK

Vystresovaná Produktivita hnevlivo dupká malými nožičkami po diári a hnevá sa, že som vstala až o siedmej. Navrhuje, aby som si hneď zrána zacvičila, následne sa vrhla na ten preklad a skúsila do večera stihnúť prelúskať aspoň tretinu knihy.


JA: „Medzinárodný deň nerealistických cieľov mávame v pondelky, dnes ti na to kašlem.“


ONA: dup-dup


Zacvičila som si a preložila tretinu knihy. Stálo ma to zápal očných spojiviek, ale slečinka je spokojná.


PIATOK

Uchlácholená Produktivita ma ráno víta s teplou kávou a miskou ovsenej kaše. Sľubuje, že dnes sa budeme chovať normálne. Včera sme tú prácu pekne naštartovali, takže by sme v tom mohli pokračovať. Na druhú stranu – je piatok a v piatok už je treba k životu pristupovať so štipkou labužníctva. Nuž vedno spolu sadáme k práci, ja píšem, ona ma chváli, ja píšem, ona mi dobrotivo vymieňa prázdne šálky za plné, ja píšem, ona mi masíruje stuhnutú šiju a dávkuje zvlhčujúce očné kvapky. A obe sa tešíme, ako pekne nám to spolu ide.


ONA: „Na budúci týždeň začneme takto fajne už v pondelok.“


JA: „Kecáš.“


ONA: „Asi. Uvidím.“


A takto my tu spolu žijeme, prosím vás. V dobrom aj v zlom, v šťastí i nešťastí bez kávy. Ak by som na tom mala nájsť aspoň jedno pozitívum? Prestala som márniť čas pozeraním prednášok o zlepšení produktivity. Síce v ušetrenom čase zväčša nerobím nič užitočné, ale aspoň sa nemusím pozerať na ten jej výsmešný prostredníček, ktorý mi ukázala vždy, keď som na ňu skúsila uplatniť nejaký nový motivačno-produktívny fígeľ. Už som pochopila, že je ako ja. Keď jej dám dobre najesť, trochu čerstvého vzduchu a štipku pochopenia, občas je dokonca roztomilá.

©2019 by Petra Pavlíková. Tušom.