Sardíniu si odjakživa mýlim so Sicíliou. Myslela som, že jej návšteva mi pomôže. Že potom si to už navždy zapamätám. Nie. Ešte stále som si to nezapamätala a zradná dvojica Sardínia verzus Sicília zostáva na zozname spolu s broskyňou a marhuľou, Arktídou a Antarktídou a mojím najväčším prekliatím – pravou a ľavou.
Zapamätala som si však zo Sardínie iné veci.
Že nabudúce musím rozhodne ochutnať šalviové ravioli.
Že autobusy síce chodia, ale nevieš kam, nevieš odkiaľ a nevieš, prečo dnes nie a včera áno.
Že všetci sa volajú Marco.
Že nech máš v najbližších desiatich minútach akékoľvek povinnosti, vždy predtým stíhaš ešte jedno cappuccino s kamošmi.
Že angličtina je prežitok. Hlasná slovenčina stačí. Ruky a nohy stačia. Vlastne úplne zbytočne melieš, aj tak je to jedno. Daj si ešte jedno cappuccino.
Sardíniu som spontánne vybrala ako destináciu na dámsku jazdu s maminou, V Taliansku sme ešte nikdy neboli, ľúbime jesť, ľúbime dovolenky na ostrovoch a ľúbime lety z Bratislavy. Chceli sme si najmä odpočinúť a stráviť spoločne čas, takže sme neplánovali žiadne divoké jazdenie krížom-krážom po celom ostrove. Prileteli sme do Alghera, strávili tam jednu noc, presunuli sa na pár dní do mestečka Bosa vzdialeného hodinu jazdy, a následne sa vrátili späť do Alghera.
Ak sa vám s letnou dovolenkou spájajú plážové promenády, palmy, zmrzka a lode, v Alghere sa vám skrátka bude páčiť. Má pekné historické centrum plné úzkych uličiek so šnúrami voňavej bielizne, všade vôkol vás ľudia jedia, pijú, radujú sa a venčia krásne psy. Skrátka letná pohodička.
Prvú noc po prílete na Sardíniu sme strávili v algherskom prístave, kde sme si prenajali kajutu na lodi. Bolo to milé, originálne a mali sme dokonalý výhľad na centrum i na západ slnka na mori. Akurát sme museli vyjsť z izby, ak sme si chceli niečo vytiahnuť z kufra. A jedna z nás vždy musela ležať v posteli, aby druhá vôbec mohla vojsť. A na môj vkus sa to málo húpalo. Ale bol tam kávovar. Na začiatok prímorskej dovolenky skrátka dobré.
Posledné dve noci pred odletom sme strávili na súši, v peknom apartmáne kúsok za centrom. Mali výhľad a mali kávovar. Išla by som znovu.
Najčastejším výletným cieľom turistov v Alghere sú útes Capo Caccia a jaskyňa Grotte di Nettuno v národnom parku Ponto Conte, ktorý je asi tridsať minút jazdy od mesta. Môžete si požičať auto, alebo môžete byť eko ako my a ísť tam autobusom. Ale to by sa vám ľahko mohlo stať, že tam vôbec nedôjdete. Ako nám.
Na ostrovoch je vo všeobecnosti vždy všetko malé a blízko. Tak nás život naučil. Preto nám vôbec nenapadlo, že do národného parku Porto Conte môže ísť viac ako jeden autobus. Na viac ako jedno miesto. Ba že by vôbec národný park Porto Conte disponoval viac ako jednou autobusovou zastávkou. To nám veru naozaj nenapadlo.
Takže teraz sa na tridsať sekúnd sústreďte:
Môžete ísť z Alghera autobusom do národného parku Porto Conte. Dostanete sa do Porto Conte, to áno. Ale nie tam, kam sa chcú dostať všetci – ku Capo Caccia a Grotte di Nettuno. Dostanete sa do inej časti parku, kde si môžete užiť fakt príjemnú túru na útes Punta del Giglio. Je to pekné miesto. Na Capo Caccia sa z neho už síce nemáte šancu dostať, ale môžete si ho odtiaľ vyfotiť.
Ak chcete navštíviť Capo Caccia a Grotte di Nettuno, musíte si počkať na iný autobus. S nápisom Capo Caccia. Áno. Teraz to už znie logicky aj mne.
Ako to vyzerá v hlavnej turistickej časti národného parku vám teda nepoviem. No táto odľahlejšia bola kúzelná. Takmer nikoho sme cestou nestretli, všade voňali horúce ihličnaté lesy a cestou sme našli niekoľko krásnych pláží, kvôli ktorým sa na Sardíniu plánujeme vrátiť.
Štyri noci z nášho sardínskeho týždňa sme strávili v mestečku Bosa. Do Bosy sa môžete dostať buď požičaným autom, alebo byť eko ako my, ísť autobusom a dva dni pred dovolenkou zistiť, že musíte prebookovať všetky hotely a narýchlo si zohnať ubytovanie na prvú noc v Alghere, pretože autobus do Bosy v deň vášho príletu skrátka nepôjde.
Takže už chápete. Kajuta na lodi bola náplasťou.
Bosa je maličká, farebná, roztomilá a neobsahuje prakticky žiadnych turistov, čo môže byť nevýhoda pre tých z vás, ktorým vadí, keď na nich ľudia civia. Mimo toho, že Bosania z nás boli v miernom úžase, v mestečku vládla úžasná atmosféra. Mali sme pocit, že všetci sedia na teraskách a nikto nepracuje. A že ak aj náhodou niekto pracuje, tak vlastne len tak mimochodom, pri cappuccinku.
Štandardný turista by Bosu pravdepodobne zvládol za jeden deň. Poprechádzate sa po farebnom historickom centre, kúpite si lístok na prehliadku hradu a zájdete si na pláž, vzdialenú asi 2 kilometre od centra po prúde rieky.
Ak ste nadpriemerný turista, čo my sme, zabavíte sa v Bose na 4 dni a nebudete chcieť odísť. Asi 3 kilometre od mesta sú úžasné, podivuhodné zátoky Cane Malu, kde sa môžete opaľovať medzi jašteričkami, máčať si nohy v morských jazierkach a pokecať si s krabmi.
Ak sa vydáte asi desať kilometrov po prúde rieky do vnútrozemia, užijete si krásne pohľady na okolitú divokú prírodu, stretnete zopár poľnohospodárov a túlavých psov a ak vám sily vydržia, dôjdete až k obrovskej priehrade.
Po potulkách prírodou v okolí Bosy sa nám často stalo, že sme po hodine úmorného stúpania do kopca prišli k zamknutej bráne. Bosa a Alghero sú lokalitami, kde prebieha program na záchranu supa bielohlavého. Ochranári vyčlenili územia, kde sa supy majú dobre a neželajú si byť rušení. Takže sa bránami a plotmi nenechajte otráviť a občas obráťte zrak hore. Možno nad vami zrovna preletí.
JEDLO
Ja viem, že to viete. Máte úplnú pravdu. Išla som do Talianska hlavne kvôli jedlu.
Svoju prvú mozzarellu som ochutnala nepochopiteľne neskoro. Až keď som bola dospelá, učila som nemčinu v mliekarenskej firme a začala som každý piatok dostávať ohromné balíky mliečnych výrobkov. Jogurtov, smotán, syrov, všetkého. A tam, medzi tým všetkým, ležala. Mozzarella.
Vtedy u mňa nastalo obdobie neprimeranej mozzarellovej obsesie, kedy som ráno v práci pravidelne raňajkovala tri mozzarelly s plechovkou kukurice.
Nepozerajte tak.
Prešlo ma to.
Dnes sa mi už moju spotrebu mozzarelly podarilo dostať na zdravú úroveň, no aj tak ju mám vždy doma. A moja mamina ju má vždy doma. A Lukášovi rodičia ju tiež vždy majú doma. Každý ju doma má. Aj vy ju majte. Nikdy neviete, kedy sa u vás ukážem.
Takže jedlo.
Talianske jedlo aspoň hmlisto poznáme všetci. A všetci ho milujeme. Ale ako sa v Taliansku je naozaj? Ak čakáte, že sa budete na každom kroku potkýnať o tagliatele a kábel od nabíjačky sa vám zamotá do špagiet, nie ste až tak ďaleko od pravdy. Taliani však cestoviny nejedia v takých megalomanských dávkach ako my, ale ako ľahší prvý chod. Na jedálnom lístku väčšiny reštaurácií nájdete takzvané primi piatti a secondi piatti. Primi piatti, alebo prvý chod, sú takmer vždy cestoviny. Nie je ich úplne málo. Nie je to vyslovene predjedlo. No nie je ich ani príliš veľa. Takže to nie je hlavné jedlo po dlhom dni na slnku. Je to skrátka prvý chod. Secondi piatti naopak takmer nikdy nie sú cestoviny. Očakávajte morské plody, ryby, jahňacinu, bravčové mäso a špeciálne na Sardínii dokonca diviaka.
Takto zostavené jedálne lístky nás prvý večer na Sardínii zmiatli. Nevedeli sme, či si musíme zo slušnosti objednať prvý aj druhý chod. Či by bol jeden chod príliš málo, dva príliš veľa, kam tí Taliani zmestia okrem prvého a druhého chodu ešte aj predjedlo a dezert, a koľko by sme za takúto večeru vlastne zaplatili.
Postupne sme sa naučili.
Pravidlo číslo jedna.
Talianom je to úplne jedno.
Nie je to ako u nás, že si objednáte nápoj k obedovému menu len preto, aby ste nevyzerali čudne. Skrátka si objednajte, čo sa vám páči, a počkajte, čo a koľko vám toho prinesú. A keď vám to bude chutiť, objednajte si to znovu. A keď toho bude málo, objednajte si dodatočne čokoľvek ďalšie.
Pravidlo číslo dva.
Podeľte sa.
Rýchlo sme si všimli, že v každej reštaurácii sa ľudia úplne bežne vo dvojici družne skláňajú nad jedným tanierom cestovín, alebo spoločnými silami čistia krevety. To ohromne uľahčuje dilemu s prvým a druhým chodom. Nehanbite sa objednať si jeden prvý a jeden druhý chod a podeliť sa o ne vo dvojici. Alebo si dajte každý po jednom tanieri cestovín a zakončite to spoločnou grilovanou rybou. Je to len na vás. Čašníci sa tomu vôbec nebudú čudovať, prinesú vám presne toľko tanierov, koľko budete potrebovať, a vy ochutnáte omnoho viac, než ste pôvodne dúfali.
Pizza, zmrzka a cappuccino samozrejme nesmú chýbať. To si tam skrátka dajte. Veľakrát. Ale to určite zvládnete aj bez mojich rád.
Ak by ste však plánovali vyraziť a chceli by ste tiež bývať na lodi, alebo sa spýtať na čokoľvek iné, pokojne mi napíšte. Dopijem si cappuccino a pokúsim sa poradiť.