Petra
Feb 6, 20202 min
Keď som bola maličká škôlkarka, Ľubka Hudecová sa so mnou nechcela kamarátiť, lebo mám škaredú zubnú kefku. Pamätám si, že som sa ju urputne snažila presvedčiť o tom, že jej kefka je síce objektívne krajšia, no ani moja nie je až taká zlá.
Márne. Nikdy sme túto bariéru neprekonali.
V prvej triede na základnej škole som mala najlepšieho kamaráta Mirka. Mirkovi sa vôbec nedarilo v písaní, čítaní ani počítaní, a tak som mu zo všetkých síl pomáhala, aby sa mu konečne všetci prestali smiať.
Márne. Mirko sa zo stresu začal pocikávať, jedného dňa kamsi zmizol a mne ešte pár rokov trvalo, kým som pochopila, kam.
Nedávno jedna milá a úspešná Zuzka so zdravotným postihnutím hľadala podnájom a veľavážená pani majiteľka nehnuteľnosti ju odmietla slovami: „Budete musieť hľadať inde, ja by som sa na vás nemohla každý deň pozerať.“
Niekedy pozbierame dosť odvahy postaviť sa za slabších a iných, a niekedy sa nám to úplne nepodarí. Lebo konfrontovať zlo je ťažké, nerobíme to každý deň a väčšinou nás na to nikto vopred nepripraví.
Tentokrát však nie sme nepripravení.
Tentokrát veľmi dobre vieme, s akým zlom sa treba konfrontovať.
Ak niekto z tvojej rodiny prežil holokaust, alebo máš medzi kamarátmi čo i len jedného homosexuála, presne vieš, o čom hovorím.
Ak máš to šťastie, že ťa tento typ zla ešte nikdy nekonfrontoval, zamysli sa nad tým, ako by si sa cítil v koži Mirka či Zuzky. Zamysli sa nad tým, či nie je krajšie žiť vo svete, kde nejdeme jeden proti druhému. Vo svete, kde si vážime plody vlastnej i cudzej práce natoľko, že sa nenecháme okrádať. Vo svete, kde sa uprostred všetkých tých prúserov, čo sme nasekali, môžeme potľapkať po pleci aspoň za jednoduché „POUČILI SME SA Z MINULOSTI“.
Vincent nerobí rozdiely a je na svete rád so všetkými. A tú kopu ručičiek má na to, aby mohol ísť poriadne voliť.