• Petra

HLAVOU MÚR NEPRERAZÍŠ?

Za posledné obdobie mnou prešlo veľa emócií iných ľudí. Viac než obvykle. Možno by sa dalo povedať, že až priveľa, ale ja si nesťažujem.


Veľa vína, veľa rozhovorov, veľa stretnutí. Veľa otázok a vždy rovnaká odpoveď.


Všetci tí skvelí ľudia z môjho sveta sa tvária pohodovo ako klbko mačiatok, usmievajú sa na všetky strany a pritom bojujú ako draci, zvládajú veľké veci a hrdinsky menia svoje životy.


Stačilo by to všetko spísať, zmeniť mená postáv a do týždňa je na svete trhák.


Ale vám to nemusím hovoriť. Aj vy žijete v telenovele. Minimálne hráte v tej mojej.


Občas sa človeku v tých najbanálnejších chvíľach v mysli vynorí šedivá, nezaujímavá myšlienka a ukáže sa v novom svetle.

Čistím si zuby, kritickým okom hodnotím kvalitu svojej pleti poznačenú vínom, premietam si všetky tie výživné, dôverné i náhodné rozhovory uplynulých týždňov, beriem do ruky ceruzku a píšem toto:


Každý má svoj problém. Ten veľký, základný. Problém s veľkým P.

Každý. Aj tí spokojní.

Ako je možné, že niekto strávi roky plakaním nad rozliatym mliekom a niekto vstane, vykročí a vyhrá?

Existuje na to nejaký návod?

Existuje.


Hovorí sa, že cvičenie robí majstra, že čo ťa nezabije, to ťa posilní, a že niet víťazstva bez boja. A moje najobľúbenejšie príslovie hovorí „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“


Nemusíte byť poctivo pokrstení, birmovaní a každú nedeľu v lavici. Funguje to celoplošne.


Ochabnuté svaly posilníš tým, že ich začneš namáhať.


Slabú pamäť vytrénuješ tak, že si do obchodu prestaneš nosiť nákupný zoznam.


Peniaze zarobíš, keď investuješ tie, ktoré máš.


Predsudky porazíš jedine tým, že o nich začneš otvorene hovoriť.


Ľudí sa prestaneš báť až po tom, čo medzi nich vykročíš.


Neexistuje problém, ktorý nemá riešenie. Pretože riešením problému je problém sám. Tá istá hromada hovienok na teba bude čakať na konci každej skratky. Až do chvíle, kým sa so svojím problémom zmieriš, prijmeš ho za svoj a absolvuješ ho.


Áno, mohli by sme namietať, že všetko má svoje hranice. Hovorí sa predsa, že hlavou múr neprerazíš.

Ale ono sa toho narozpráva...


Choď, urob to, čo chceš urobiť najmenej zo všetkého, a sleduj, ako sa tá ťažoba začne rozplývať.


Ľudia problémy často prirovnávajú k prekážkam na ceste. Asi preto sa ich nezriedka snažia odsúvať, prekračovať alebo nevšímavo obchádzať. Ja to vnímam inak. Možno sa mýlim a možno som poznačená svojou plaveckou vášňou, ale vidím to takto:


Problém nie je ťaživý balvan, či otravný kamienok na ceste. Problém je hnusné, bahnité, ľadové jazero, ktoré nám bráni pokračovať ďalej. Nezmizne. Neodíde. Nevyschne. Je to úloha. Možno na dva týždne, možno na rok a možno aj na celý život. Nadýchnuť sa, zhnusene sa do toho strčiť až po korienky vlasov a vyjsť na druhej strane. Alebo stáť na rozbahnenom brehu do skonania sveta.


Zvyčajne je to samozrejme úplne otrasný proces. Opustiť pevnú pôdu pod nohami a ponoriť sa do vlastného hnusu. A ešte nikdy to nikto z nás nerobil s radosťou, takže v tom žiadnu radosť nehľadaj.


Vyzleč sa donaha, vydoluj si členky z bahna, zhlboka sa nadýchni a skoč do svojho problému s veľkým P po hlave.


Áno, viem. Hovorí sa, že hlavou múr neprerazíš.


Pozri sa lepšie.

Žiadny múr tam nie je.

#emocie #motivacia #problemy #mur #zivot #pomoc #sila #zmena #ciele

©2019 by Petra Pavlíková. Tušom.