Luk je mojou múzou, nevyčerpateľným zdrojom podivného humoru, mojím fotografom a najvďačnejším stravníkom. Okrem všetkých týchto ušľachtilých funkcií je môj muž aj freelancer ako ja. Luk je kameraman zvierat v divokej prírode. Srniek, ďatľov, pavúkov a vreteníc. Všetkých tých komplikovaných osobností, s ktorými sa vôbec nedá dohodnúť, kedy a kde. Nemožno ich požiadať, aby sa pred objektív dostavili radšej zajtra, keď nebude víchrica a teplota pod nulou. Ťažko im vysvetlíte, že ich zadok v zábere až tak nechcete a že zlatá hodinka by im náramne svedčala.
Ani po viac ako 5 rokoch ešte stále s istotou neviem, či je hĺbka ostrosti iný výraz pre expozíciu alebo nie, a čo mám robiť, aby obloha na mojich fotkách nebola večne biela. S technikou sa asi nikdy nespriatelím, hoci sa o ňu potkýnam pri každom upratovaní. Zato so zvieratkami sa priatelím ohromne rada. Luk si už začína zvykať aj na tie bizarné rozhovory, ktoré s nimi vediem, a ja som mu vďačná. Za to a aj za jedinečné zážitky, ktorými ma zásobuje.
Len vďaka nemu som si už skúsila, aké ťažké je výrie mláďa v náručí, aké priateľské sú užovky stromové a ako dlho vydržím bez pohnutia, keď sa snažím nevyplašiť jelene v ruji. Ešte nikdy so mnou nestratil trpezlivosť. Ani keď som zobudila stádo diviakov, ani keď som sa v malinčí zamaskovala tak dobre, že do mňa takmer vrazil zadumaný daniel. A hoci svojho hrdinu v teréne asi nesprevádzam tak často, ako by si prial, naučila som sa byť dobrou hájnikovou ženou.
Ak ste len na začiatku cesty životom s poľovníkom, lesníkom, zoológom či akýmkoľvek iným terénne založeným samčekom, možno oceníte moje postrehy, vybrúsené do dokonalosti láskou a začiatočníckymi neúspechmi:
- počas daždivých období nemá cenu doma upratovať
- na škvrny najlepšie funguje mydlo Jeleň (náhoda?)
- na smrad z topánok nefunguje nič a nedá sa naň zvyknúť
- na stan rozložený v obývačke sa zvyknúť dá
- niektoré zvieratká sú pekné, iné nie
- môžete prosiť aj na kolenách, tú bundu so strašným vzorom vetvičiek, lístia a hliny si aj tak kúpi
- nesmiete dopustiť, aby vám doma došla vysočina alebo Horalky
- veľa ponožiek, veľa ponožiek na každý deň
- drahé, kvalitné outdoorové oblečenie k Vianociam a sviatkom je vyhadzovanie peňazí, do terénu je predsa najlepšia šťastná mikina z gympla
- nemárnite čas čítaním predpovede počasia, váš partner ju so stopercentnou istotou kontroloval pred piatimi minútami
- ak chcete svoju lásku dostať na romantický výlet, pripravte si odpoveď na otázku "čo tam žije?"
Takto by som mohla pokračovať donekonečna. Mohla by som vám povedať, aké máme večne špinavé auto, ako nerada kupujem tie Horalky s obsahom palmového oleja a čo si myslím o letných budíčkoch o štvrtej ráno. Ja si však musím sama pred sebou priznať, že som si na to všetko extrémne rýchlo zvykla a akýkoľvek posun do vesmíru kancelárskych meetingov, klimatizácie a kávy so sebou by ma bolel priam fyzicky. To si radšej skočím do malinčia, za kamošmi: