V pondelok bol jedenásty deň nového roku a mne sa rozsypali všetky predsavzatia. Cvič, nejedz to, píš a tak.

Napísať knihu? O písaní viem len to, že kniha je dlhá a zložitá záležitosť. Takže keď to o deň odložím, vlastne sa nič nestane.

Tak ako všetko v mojom mikrokozme, aj produktivita má nožičky, ručičky, účes i bruško. Spáva v puzdre na okuliare a je vrtkavá ako vývrtka.

S očami skenujúcimi tisíc vecí súčasne a turbomozočkom, ktorý vníma aj tie najmenšie detaily, na nič nezabúda a nič neodpúšťa. Taká je.

Vedieť, kam idem a nejdem, a vedieť si obhájiť každý milimeter svojho života. To je sloboda, ktorú možno kultivovať i v neslobodnej dobe.

Rozhodovanie na základe utopených nákladov je úspešný a húževnatý parazit, ktorý žije z potreby považovať každú blbosť za výborný nápad.

Karanténa trvá už dlho a prináša so sebou rôzne nové smútky. Trebárs také narodeninové oslavy. Nie sú. Nuž si treba pomôcť, ako vieme.

Možno sa zdá, že karanténa nie je žiadna sranda, ale ja ti s tým pomôžem.

Kto sa obklopí, neuvidí.

Vincent nerobí rozdiely a je na svete rád so všetkými. A tú kopu ručičiek má na to, aby mohol ísť poriadne voliť.